OSTRO SLEDOVANÍ OBČANIA

SEN, ALEBO SKUTOČNOSŤ?

Nedávno som si doprial po dlhšej dobe takú pohodovú nedeľu. Najprv som sa pobavil sledovaním samodiskusie koaličných pajácov v televízii, kde najmä jeden vyniká kladením otázok sám sebe a poučovaním moderátora. Potom, keď som mal istotu, že mi už nič nepokazí chuť na dobrý nedeľný obed, ktorý si ako obyčajný dôchodca nemôžem tak často dopriať, na rozdiel od tých, čo „zaslúžene“ poberajú kadejaké výsluhové dôchodky, ako najmä bývalí príslušníci ŠTB a rôzni bývalí funkcionári rodnej strany z bývalého(?) režimu, som sa pustil do hodovania. A samozrejme, po dobrom obede som si doprial tiež zaslúžene zlatistého moku na dobré trávenie a s dobrým pocitom som si začal užívať odpoludňajšiu siestu. Neviem, či to bolo tým posledným chodom, zrazu som sa ocitol v nejakom čudnom, akoby paralelnom svete.

Prechádzal som sa ulicami mesta, ktoré sa na prvý pohľad podobalo na naše mesto. Len ľudia, ktorých som stretal, sa mi zdali nejakí divní, akoby vystrašení, smutní. Niektorých som oslovil, občas sa našiel niekto odvážnejší, kto mi dal nejaké informácie. A tak som si zo získaných informácií poskladal obraz tohto neskutočného mesta. V minulosti vraj bolo pomerne prosperujúce vďaka miestnej sklárni, tá je však už nejakú dobu zavretá. Na jej konci sa vraj podpísali kadeakí chamtivci, medzi nimi aj bývalý kráľovský kancelár, nejaký Ičo Blatník, údajný pretekár a čarostrelec, ktorého ešte aj teraz tu pokladajú za osobnosť napriek tomu, že pravidelne pred každými voľbami chodil aj s ďalšími pajácmi občanom maľovať svetlú budúcnosť sklární.

Pred necelými tromi rokmi si miestni občania zvolili už po tretíkrát toho istého richtára mesta. Je ním nejaký Pako Gombovec. Nie je urodzeného pôvodu, aj správanie má ako pastier svíň, však je aj lovec. Zlé jazyky hovoria, že nielen divej zveri, ale aj dvojnohej. Tie isté jazyky hovoria, že počas lovu sa uvedie do takého stavu, že keď sadne do svojho motorového koča, nerozozná príves od loveckého psa. No a tieto jeho nedostatky vraj zneužíva jeho správca háremu, oficiálne Mestského úradu a hlavný radca nejaký Pako Oštiepok. Jeho pracovnou náplňou z väčšej časti je podrobne za pomoci kamerového systému sledovať občanov a robiť si prehľad, kto s kým sa stretáva a kde sa občania pohybujú v priebehu dňa. Ďalšia jeho zaujímavá povinnosť je sledovať aktivity vytipovaných osôb na sociálnych sieťach. Fasabuk a iné. Zaujíma sa hlavne o sedem odporcov richtára v Rade múdrych a iné „nepohodlné“ osoby. Z tejto sedmičky vyniká najmä jedna členka s „podrezaným jazykom“, ktorá keď niečo povie, vždy to má hlavu aj pätu. Veď ju aj Pako Gombovec aj s Pakom Oštiepkom nemajú radi. No a medzi vernými richtárovi nemožno prehliadnuť jedného „krasorečníka“, však ho aj volajú Krasoň. Zlé jazyky vravia, že v najbližších voľbách sa pokúsi kandidovať na richtára mesta. Nevadí, možno na druhýkrát sa to podarí. Tie isté zlé jazyky hovoria, že Pako Oštiepok ide kandidovať do Župnej rady múdrych. Pravdepodobne mu asi nestačí plat správcu háremu. Niektorí hovoria, že táto vrchnosť má najväčšiu zásluhu na tom, že do mesta neprišli ďalší podnikatelia, ktorí by zamestnali viac ľudí. Teraz je v meste len jedna sklárska manufaktúra, pár reštaurácií a niekoľko obchodov. Veľa ľudí odchádza za prácou do susedných kráľovstiev a mesto sa vyľudňuje.

Toto ma tak vydesilo, že som sa hneď prebral. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopil, že to bol sen. Ale čím viac nad ním premýšľam, tým menej som si istý, či sa až tak veľmi líši od skutočnosti. Pretože všetko to, čo som videl vo sne, vidím denne aj v skutočnosti. Tie isté rozbité ulice, tie isté sťažnosti ľudí, arogancia moci, rodinkárstvo, neochota načúvať, šikanovanie nepohodlných. Je na nás všetkých, aby sme to začali meniť napríklad účasťou vo voľbách do VÚC a v každých ďalších.

Ján Štefančík