Slovensko, preber sa.

Na Slovensku sa radi hráme na veľkých hráčov. Rečníme o národných záujmoch, suverenite a hrdosti. Ale aká je realita?

80 % všetkých investícií v mestách a obciach platí Európska únia.

Bez týchto peňazí by sme tu mali veľké NIČ.

Ani škôlky, ani cesty, ani cyklotrasy, ani kanalizácie, ani obnovu kultúrnych pamiatok. Nič.

Občania EÚ určite nežijú z našich daní.

Ale my na Slovensku žijeme z ich daní každý jeden deň.

My sme tí, čo prijímajú. My sme tí, ktorým sa pomáha. A zatiaľ čo nás oni podporujú, my si tu doma nahlas šomreme, ako nám Európska únia ubližuje.

Keď nemecký kancelár, predstaviteľ štátu, ktorý je náš najväčší obchodný partner a najväčší prispievateľ do eurofondov povie, že ak sa budeme správať ako nedôveryhodní partneri, možno prestane byť ochota nás financovať , tak namiesto pokory vyskakujeme ako urazené deti.

To naozaj sme tak sprostí, že si myslíme, že oni nám budú naveky posielať miliardy, zatiaľ čo my budeme velebiť diktatúry, urážať EÚ a hrať sa na hrdinov?

Chodíme si podávať ruky s režimami, ktoré zatvárajú novinárov a opozíciu, tvárime sa, že sedíme na dvoch stoličkách, a pritom čakáme, že z tej jednej nám stále budú posielať peniaze.

Už vidím toho Slováka, ktorý dá niekomu peniaze na lepší život, ten mu bude denne nadávať, rehotať sa mu do tváre a ešte chodiť na pivo s jeho nepriateľmi.

To chcem vidieť.

Máme plné ústa národovectva, suverenity, nezávislosti.

Ale čo tak si konečne povedať aj pravdu?

Že bez podpory daňových poplatníkov z vyspelých európskych štátov, bez fondov EÚ, by sme v mestách a obciach nezvládli ani základné investície.

A že Rusko, Bielorusko, Čína, Venezuela ani Severná Kórea nám financie na škôlky, školy, cesty, kultúrne pamiatky a mnoho iných užitočných vecí nikdy nedajú. Jedine tak diktatúru a spôsob, ako ľudí s iným názorom zbavovať slobody a možno aj života.

A keď sa niekto z Európy ozve, že možno prestane posielať peniaze tým, čo sa správajú ako rozmaznaní a nevďační, vypukne u nás národná hystéria.

Ale ako dlho by ste nosili chlieb niekomu, kto vám naň každý deň pľuje?

A potom ostaneme stáť, bez eurofondov, ale hlavne, že sme boli hrdí. A že sme všetkým ukázali, čo si myslíme o tom chlebodarcovi.

Slovensko, preber sa. Kým ešte máme ten chlieb.