Informačná stránka o meste Poltár
Novinky
Facebook:
Kalendár:
máj 2024
Po Ut St Št Pi So Ne
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

Samosprávna anarchia

16.8.2016 o 6:00

„Ľudia si najlepšie vedia spravovať veci verejné”, bol ústredný a veľmi naivný leitmotív reformy verejnej správy, ktorý nerátal s politickými nomináciami, bratrancami, synovcami, dcérami, kamarátmi a hlupákmi …

(často v balení dva v jednom)  vo verejných funkciách a v úradovniach (nielen) samospráv.

Ani hory zákonov, vyhlášok, vykonávacích predpisov …   nie sú schopné zastaviť neuveriteľné ťaženie idiotizmu naprieč Slovenskom.

Ani zmobilizované hordy občanov (ak by vôbec v slovenskej realite existovali)  totiž nemajú potenciál zastaviť hlupáka, s politickým krytím a  s okrúhlou pečiatkou,  oháňajúceho  sa odbornosťou, ktorú nikto z občanov neverifikoval v rovine formálnej a ani morálnej. Úradovne sú plné ľudí  bez  schopnosti pochopiť, že akákoľvek spoločenská vážnosť či úcta sa nedá vynútiť mocou a funkciou, ale je vytváraná  – pomaly a dlhodobo – kvalifikovanými rozhodnutiami. 

Smrečany,   Liptovský Mikuláš, Lubina … sú len nepatrné míľniky na ceste samosprávnej anarchie, rovnako, ako KošicePoprad … a iné slovenské destinácie sú  dôkazom selektívneho zaobchádzania s občanmi a „našimi ľuďmi.“

Sadenie stromov je dnes skoro hrdelným zločinom, nežiaducou aktivitou, cestou slzavým údolím byrokracie  … ,  rúbanie formálnym správnym aktom s vopred determinovaným výsledkom , nevyhnutnosťou … , lebo …

… všetko sa napokon obkecá.

Tienenie, listy, vlhkosť, konáre, rekonštrukcia, výstavba, plynovod, vodovod, nový chodník, nedostatočný výhľad na kostol …  Čo tam po zákone  o ochrane prírody a krajiny a slovných spojeniach –  „zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny“  či „nevyhnutných opatreniach na ozdravenie“  alebo „v odôvodnených prípadoch.“   Nikdy sa nerieši a netrestá zanedbanie starostlivosti o drevinu a každý výrub  je predsa odôvodnený.  A basta!

Pamäť krajinygenius loci miesta a mesta sa nenávratne stráca, ale skoro nikomu to nevadí.

Par „krikľúňov“, často s kvalitnejším vzdelaním, skúsenosťami a prehľadom než akými  disponuje samosprávny úradník, žoviálne nazvú „aktivistami“ a tlačovú správu natlakujú  frázami o trvalo udržateľnom rozvoji.  Verejnú mienku domasírujú jednofarebné obecné médiá a platené PR články v regionálnych plátkoch, ktorých nezávislosť je otupená priam narkomanskou závislosťou od komunálnej inzercie.

Koľko percent občanov je schopných a ochotných – na miestnej úrovni –  pátrať po pravde, porovnávať rôzne zdroje informácií,  overovať si informácie na mieste skutku … ? Koľko z nich vie napísať podnet, sťažnosť, podpísať sa pod svoj postreh na internete, verejne prezentovať svoj postoj …?

A koľkým percentám stačia farebné obrázky usmievavých regionálnych politikov, odvážne a nikdy nerealizované volebné programy, sľuby, sľuby, sľuby … , lacné kvety na MDŽ a predvianočné stretnutia, pivo, guľáš a párky so 48%-ným obsahom mäsa? 

Vo svete zjednodušovania  je gaunerom vždy neoholený fagan v batikovanom lacnom  tričku, nikdy nie napitralonovaný prasaci ksicht v drahom obleku.

Ľudia, v príkrom rozpore so svojimi postojmi a miestnou angažovanosťou,  túžia po krajších zajtrajškoch, vyšších platoch, chcú viac detských ihrísk, parkovísk, kvalitnejšie chodníky …, ale postarať sa o to majú dvaja japonskí páni NIE-KTO  a MALO-BY-SA-TO.

Anonymita, nezáujem, len nie ja, a načo voliť … ovládajú verejný priestor z jednej strany a neschopnosť voliť skutočnú zmenu – nie okukané papierové hlavy – „tradičných“ politických strán zo strany druhej.

Kauzy sú premlčané nezáujmom ľudí, nie skutkovou podstatou.

Synovec, dcéruška, kamarát … , insitné postavičky politických a rodinných nominácií na úradníckych miestach, môžu pokojne spávať.  Pre občanov každá miestna kauza končí po troch dňoch a pre účastníkov zájazdu skrývajúcich sa za bezduchý slogan „pomáhať a chrániť“  vydaním uznesenia v zákonnej lehote. Systém, kde je viac vyšetrovaný oznamovateľ, než páchateľ.

„Skutok nie je trestným činom, lebo …“, „ …skutok je trestným činom, ale nepodarilo sa preukázať úmysel … „, … skutok je trestným činom, ale nepodarilo sa stotožniť páchateľa …“, „… páchateľ bol stotožnený a skutok je trestným činom, ale  je premlčaný …“ ,  nespočetné variácie uznesenia pri ktorých aj Muchové Slovanské epopeje blednú závisťou a miestny prokurátor hladkajúc maličkú ošúchanú fotografiu  J. V. Stalina, sa len spokojne usmieva.  Ďalší prípad do archívu.

SME.sk > Blog.SME.sk > Rudolf Pado > Liptovský Mikuláš

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *