TAJNÁ INVESTÍCIA číslo dva.

Aby si náhodou občania Poltára nemysleli, že vedenie mesta je málo aktívne, pripravuje sa v utajenom režime ďalší investičný zámer. To aby plánom so starou poliklinikou nebolo smutno, na radnici zistili, že sa nám môže veľmi hodiť aj stará tehelňa, ktorej prípadná kúpa podľa primátora môže byť výhodná. Ani vo sne ho nenapadlo, aby sa o tomto nápade poradil s občanmi mesta. On totiž na realizáciu svojich /ktože ho vie/ nápadov nepotrebuje ani súhlas poslancov MsZ.

Aj spôsob využitia je zaujímavý. Že vraj múzeum sklárskej a tehliarskej výroby. Čo tak zvažovať namiesto budovania sklárskych a iných pomníkov ako vytvárať možnosti pre vznik pracovných miest, tak veľmi potrebných v tomto regióne?

Odkúpenie tehelne nie je ani tak celkom zlý nápad, ale čo tak pouvažovať, ako tento pozemok využiť na úplne iný účel? Už predstava, že by sa tam po odstránení schátranej budovy tehelne vybudovalo autobusové nádražie, je celkom zaujímavá. Veď Poltár je vlastne dopravný uzol pre autobusovú dopravu. Toto by sa tu dalo vybudovať aj s priľahlým parkoviskom pre osobné autá. No a čo tak veľmi chýba v našom meste, to sú verejné toalety /záchody/. Tie by sa tu priam žiadali umiestniť. Je až trápne smiešne, že ani na vlakovej stanici tieto nie sú.

Bolo by dobrým zvykom, pred realizáciou takýchto zámerov, spýtať sa priamo občanov na ich názor. A to či už formou ankety, prípadne usporiadaním referenda a tiež organizovaním stretnutí s občanmi, kde by mali možnosť vyjadriť sa k pripravovaným zámerom. Občania najlepšie vedia, čo je potrebné v meste urobiť, kde a ako použiť finančné prostriedky.

Tomu sa hovorí otvorená samospráva a treba k tomu tak málo: primátor a niektorí poslanci MsZ si musia uvedomiť, že nemajú vládnuť, ale slúžiť. Za tým účelom boli zvolení do svojich funkcií.

Ján Štefančík

Publikované 12. 4. 2017