Ako ozdravovať klímu mesta dažďovou vodou

Dažďová voda je jednou zo surovín, ktoré človek od prírody „dostáva“ zadarmo. No
na rozdiel od minulosti sa jej čoraz viac a vo zväčšujúcej sa miere snaží čo
najrýchlejšie zbaviť, pretože si myslí, že je preňho nadbytočná, nezriedka až
nežiadúca a prekážajúca. Preto sa ju snaží čo najskôr po dopade na strechu budovy
či pozemok odviesť systémom kanálov a potrubí preč. Avšak za toto odvádzanie
„prebytočnej vody“ musí vodárenským spoločnostiam zaplatiť. Podľa najnovších
informácii sa aj cena za odvedenie dažďovej vody bude v budúcnosti zvyšovať
priamo úmerne s rastúcou cenou za vybudovanie kanalizácií a ich údržbu.
A práve tu sa ponúkajú riešenia, ktoré môžu samosprávam, verejným budovám ale aj
súkromným osobám ušetriť nemalé finančné prostriedky, napomôcť pri revitalizácii
betónom a asfaltom vydláždenému mestskému prostrediu a v konečnom dôsledku aj
prispieť k zmierňovaniu dopadov klimatických zmien a rastu extrémov počasia v
urbánnom prostredí. Ide o renesanciu a zdokonalenie technológii na zachytávanie
dažďovej vody.
Zachytávanie dažďovej vody vo svete nie je ničím novým. V súčasnej dobe sú aj
v tejto oblasti technológie tak rozvinuté, že pri správne navrhnutom systéme, vieme
vhodnou kombináciou rôznych technológii zachytiť a využiť takmer všetku dažďovú
vodu, ktorá dopadne na strechu, či okolitý pozemok budovy. Správne a precízne
architektonické riešenie stavby vie napomôcť nielen životnému prostrediu, ale aj
človeku v podobe ušetrených peňazí a estetického skrášlenia budovy i jej okolia.
Problematika zachytávania dažďovej vody odtekajúcej zo striech je čoraz viac
skloňovaná odborníkmi aj laickou verejnosťou. Dôvod je jednoduchý a veľmi
praktický. Narastajúci tlak zo strany vodohospodárskych spoločností, ktoré volajú po
skanalizovaní dažďovej vody a vyberaní poplatku za jej odvádzanie. Takéto praktiky
sú už známe z niektorých krajín EÚ a dostávajú čoraz reálnejšiu podobu aj v našej
legislatíve. Na strane druhej si spoločnosť začína uvedomovať nielen ekonomickú
hodnotu pitnej a úžitkovej vody ale v súvislosti s nastávajúcimi klimatickými zmenami
silnejú aj hlasy, že práve voda je ten chýbajúci element, ktorým sa dá aj vo veľkých
mestách bojovať proti prehrievaniu a zvyšovaniu citeľného tepla. Na grafickom
znázornení môžeme vidieť možnosti využitia dažďovej vody v domácnostiach, nielen
ako alternatívu, ale predovšetkým oveľa lacnejší zdroj vody pri niektorých ľudských
potrebách. Dokonca voda na osobnú hygienu tiež môže byť nahradená dažďovou
vodou. Považujeme za dôležité, akým spôsobom samospráva mesta vie strategický
ovplyvniť orientáciu zainteresovaných v meste na využívanie dažďovej vody tak, aby
to okrem iného pozitívne ovplyvnilo mikroklímu mesta. Ide o celý rad samosprávnych
rozhodnutí, ktoré posilnia zmenu manažmentu dažďových vôd z doterajšej predstavy,
že dažďová voda je odpad a je príťažou organizmu fungovania mesta na predstavu,
že dažďová voda je dar, ktorý pri správnom manažmente nie len zatraktívni mesto,
ale dokáže aj ozdravovať klímu.
Dažďové záhrady – bioklimatické záhrady
Dažďové záhrady (bioretencie) sa v poslednom období stávajú čoraz obľúbenejšími
najmä vo vyspelých krajinách a veľkých mestských aglomeráciách, kde obyvatelia už
takmer stratili kontakt s pôvodným prírodným prostredím. Patria medzi esteticky
najkrajší spôsob využitia a šetrenia dažďovej vody. Úplne prvé dažďové záhrady
vytvorila sama príroda a boli to naše pôvodné ekosystémy. Pred tým ako človek
začal pretvárať krajinu podľa svojich predstáv, dažďová voda bola filtrovaná
pomocou pôdy, koreňov rastlín a samotnými rastlinami v pôvodných prirodzených  lesoch, barinách a lúkach. Dažďové záhrady, ako ich poznáme v súčasnosti sú
svojou funkciou imitáciou týchto prirodzených filtračných systémov. Postupná
infiltrácia dažďovej vody do pôdy je prirodzený jav. Ale využitie rastlín v tomto
systéme znamenalo nové možnosti pre krajinno – ekologickú tvorbu.
Dažďové alebo bioklimatické záhrady ako ich poznáme v súčasnosti, boli prvýkrát
koncipované v roku 1990 v štáte Maryland v USA. Od týchto čias množstvo ľudí,
samospráv i organizácií bolo ovplyvnených touto myšlienkou a rady priaznivcov sa
neustále zväčšujú.
Čo je dažďová záhrada? Môžu to byť prirodzené alebo umelo vytvorené plytké
terénne depresie, do ktorých steká nadbytočná voda z okolitého terénu, striech,
parkovísk a iných plôch spevnených vodu nepriepustným povrchom. Je tu vysadené
špeciálne vybrané prirodzené rastlinstvo, ktoré slúži na filtrovanie (kvalita vody) a
transpiráciu (množstvo vody) odtoku. Veľkým prínosom je práve schopnosť
zadržiavať a filtrovať znečisťujúce látky, ktoré by inak prenikli do podzemných vôd, či
by boli odvedené kanalizáciou. Takéto napodobnenie prirodzenej schopnosti lesov či
lúk absorbovať kontaminanty je o 30 – 40 % efektívnejšie ako pri štandartnom
trávniku. Dažďová záhrada taktiež umožňuje spomalenie odtoku vody z prostredia,
čím dochádza k väčšej možnosti jej vsiaknutia do pôdy.
Funkciou dažďových záhrad je: Znižovať objem odtoku
· Filtrovať cudzorodé látky pomocou pôdnych častíc (ktoré cudzorodé látky
zachycujú) a pomocou rastlín (ktoré ich prijímajú) a chrániť tak vodné toky
a plochy pred vplyvom kontaminantov · Znovu dopĺňať podzemné vody
· Chrániť pred vysúšaním prostredia · Zlepšovať mikroklímu
· Zvyšovať estetický dojem prostredia · Dotvárať prostredie
· Vytvárať vhodné prostredie pre vtáky, motýle a iný užitočný hmyz
Tvorbu bioretenčnej plochy je možné situovať na rôzne miesta: od malých plôch,
ktoré sa nachádzajú na trávnikoch rodinných domov až po rozsiahle systémy
umiestnené pri veľkých parkoviskách, ako súčasť parkovacích ostrovčekov alebo
rozložených po obvode parkoviska:
· Dažďová záhrada – je umiestnená buď v blízkosti domu a zavlažovaná dažďovou
vodou stekajúcou zo strechy, alebo je vytvorená ďalej od domu ako súčasť
trávnika. V tomto prípade zavlažovanie zabezpečuje nielen voda stekajúca zo
strechy ale aj z okolitého trávnika. Dažďová záhrada dokáže po estetickej stránke
úplne nahradiť klasickú kvetinovú predzáhradku. Jamy pre stromy a kríky – pri tomto type bioretncie je zachytávaná stekajúca  dažďová voda nasmerovaná do plytkej hrádzky vo vyhĺbenom mulčovacom
priestore okolo stromu či kríka. Mulčovanie umožňuje redukovať stratu vlahy
z pôdy, aby zostala vlhká pre potreby vegetácie. Organický mulč môže byť
tvorený listami, vetvičkami, slamou, drobenou kôrou či drevom. Postupom času
dochádza k jeho rozkladu a pôda sa tak obohacuje o potrebné živiny. Aby nedochádzalo k odplavovaniu jemných častí, je možné ho zaťažiť tenkou vrstvou anorganického mulču (5-8 cm), napr. kameňmi.

· Komerčné / priemyselné / inštitucionálne situácie – v tomto prípade sú možnosti
manažmentu dažďovej vody i zelených plôch obmedzené a v takýchto situáciách
pôsobia dažďové záhrady pre manažment dažďovej vody a úpravu terénu
multifunkčne. Napríklad pri školách môžu byť využité pri edukačnom procese.

· Bioretencia pri parkoviskách bez obvodových obrubníkov – dažďová záhrada sa
nachádza tesne vedľa parkovacej plochy bez obrubníkov, čo umožňuje dažďovej
vode stekať naširoko priamo do dažďovej záhrady. Plytké stupne usmerňujú vtok
primeranou rýchlosťou; tento dizajn možno používať spolu s depresnými plochami
slúžiacimi na kontrolu množstva dažďovej vody.

Pri stretávaní sa s pojmom „dažďové záhrady“ sa nám môže zdať, že ide
o napodobeniny záhradných jazierok, či rybníkov, ktorých hladina vody je dopĺňaná                            zrážkovou vodou. Mnohí ľudia si pod týmto pojmom nepriamo predstavia takéto
terénne úpravy, ako miesta s vhodnými podmienkami na výskyt a rozmnožovanie
komárov a teda problémy z hygienického a zdravotného hľadiska. Tieto obavy sú
však neopodstatnené a celkom zbytočné. Komáre a iný hmyz na vývin svojich
vajíčok potrebujú stráviť vo vode 7 – 12 dní. Zatiaľ čo v jazierkach a rybníkoch je
vodná hladina viac-menej stála, u dažďových záhrad je to presne naopak. Vodná
hladina sa tu udrží len niekoľko hodín po výdatnom daždi, kým sa okolitá pôda
dostatočne nenasýti vodou. Podľa lokálnych podmienok (prípadne funkcie
a umiestnenia) je možné dažďové záhrady konštruovať aj s drenážnou vrstvou
a bezpečnostným priepustom, ktorý odvedie vodu po dosiahnutí určitej úrovne.
Rastliny musia byť schopné znášať určité zamokrenie (2 – 4 dni). Vegetačná skladba
dažďovej záhrady je rôzna v závislosti od klimatických, pôdnych či geografických
podmienok daného územia. Pri výsadbe možno použiť stromy, kry, ozdobné trávy či
kvetiny.
Cena 1 m2 dažďovej záhrady sa pohybuje približne na úrovni 20 – 25 € (v závislosti
od výkopových prác, vysadených rastlinných druhov, prípadne ďalších technických
opatrení, akými sú napr. bezpečnostný prepad a pod.).
Prečo potrebujeme dažďovú vodu nechávať v mestách?
S územným rozvojom sa zvyšuje viac nepriepustných plôch s odvedenými
dažďovými vodami, čím sa zhoršuje kvalita prostredia, kde človek žije. Stavebná
činnosť zvyčajne pečatí zemský povrch a limituje absorbovať dažďovú vodu do pôdy
i následný výpar a zvyšuje riziká povrchového odtoku dažďovej vody s rastom
povodňových rizík. Nepriepustný povrch negatívne ovplyvňuje naše životné
prostredie so znižovaním vlhkosti ovzdušia a rastom výskytu jemných prachových
a peľových častíc v ovzduší. Výskumy tiež ukázali, že podstatnou časťou znečistenia
našich potokov, riek a vodných nádrží je spôsobované splachom nečistôt z našich
dvorov, ciest, či parkovísk. Jednoduchý spôsob, ako udržať čistotu našich potokov,
riek i nádrží je realizovať dažďové záhrady. Výhody dažďových záhrad sú rozmanité.
Sú schopné vykonávať tieto funkcie:
1. Pomoc udržať čistú vodu v našich potokoch filtrovaním dažďovej vody pred
vstupom do miestneho potoka
2. Pomôcť zmierniť problémy povodní
3. Zvýšiť atraktivitu a záhradnej architektúry v mestách a obciach
4. Poskytnúť útočisko a potravinový reťazec pre voľne žijúce živočíchy vrátane vtákov
a motýľov
5. Doplňovať zásoby podzemných vôd
6. Zlepšovať mikroklímu prostredia zvýšeným výparom

Autor Michal Kravčík

Spracoval Ján Štefančík